Karnitín - báje a pravdy

Autor: Valerián Valášek | 15.1.2009 o 6:55 | (upravené 8.3.2010 o 12:41) Karma článku: 11,15 | Prečítané:  20870x

Ak ste sa niekedy pokúšali chudnúť a začali ste pritom s cvičením, tak viac ako pravdepodobne ste sa stretli s látkou zvanou KARNITÍN. Ide o prípravok zaujímavých účinkov, ktorého boom bol zaznamenaný v posledných desaťročiach hlavne v odvetví fitness postoja k tvorbe štíhlej postavy. Neviem, či ho používal pri svojich trikoch s postavou aj kolega-bloger Miro Veselý, ktorému nedávno vyšla druhá kniha o chudnutí, ale v každom prípade je isté, že skutočné účinky karnitínu sú ešte aj dnes zahalené rúškom poloprávd až bájí. Tento článok si nárokuje laickej verejnosti priblížiť zopár skutočných poznatkov o karnitíne - látke často zbytočne preceňovanej, inokedy naopak nedocenenej ...

HISTÓRIA

Karnitín bol objavený v mäse zvierat v roku 1906 ako kvartérny amín, látka dosť podobná aminokyselinám. Najskôr bol mylne označený ako vitamín BT. je však asi z 30% syntetizovaný v tele, preto nemá charakter vitamínu a býva označovaný ako vitagén. Jeho chemická štruktúra bola popísaná v roku 1927. Dlho bola táto látka len skúmaná v laboratóriách, pre jej malé extrahované množstvo nemala dlho klinický význam. Až v 70.-tych rokoch 20. storočia bol popísaný prvý prípad nedostatku karnitínu u človeka, prejavujúci sa neschopnosťou odbúravať mastné kyseliny, ktoré sú podstatnou súčasťou rastlinných aj živočíšnych tukov. Neskôr, v 80.-tych rokoch nastala jeho priemyselná výroba. Pretože karnitín významne posiluje kostrové svaly, sústredila sa reklama na zdravých ( kulturisti, športovci, atléti ) a účinok na chorých bol druhoradý.

CHEMICKÁ ŠTRUKTÚRA KARNITÍNU

Názov "karnitín" je odvodený od latinského slova caro - mäso. Čistý karnitín je biely prášok, silne priťahujúci vodu, takže aj na vzduchu sa rýchlo mení v roztok. Hovorí sa mu karnitín báza, alebo tiež čistý karnitín. Má dve optické formy, ale len ľavotočivá (L-karnitín) má liečebný účinok. Pravotočivá forma (D-karnitín) je liečebne neúčinná a dokonca toxická. V predaji je preto výlučne L-forma. Vzorec karnitínu je

(CH3)3 - N - CH2 - (CH - OH) - CH2 - COO -

BIOLOGICKÝ VÝZNAM KARNITÍNU

Hlavnou funkciou karnitínu je získanie energie pre bunečné pochody uskutočňovaním beta-oxidácie mastných kyselín na membránach mitochondrií v bunke. Je tak dodávaná energia pre činnosť srdcového a kostrového svalstva. Úloha karnitínu je v tomto smere nezastupiteľná. V druhom rade ovplyvňuje karnitín oxidáciu glukózy v Krebsovom cykle. Keď je jeho acyl forma naviazaná na krátke reťazce mastných kyselín (SC acyl-Kar), vznikajú napr. acetyl-Kar alebo propionyl-Kar, všetko látky s srdce chrániacim účinkom. Naopak, naviazanie acyl formy na dlhé raťazce mastných kyselín (LC acyl-Kar) spôsobuje vznik kardiotoxických látok. Denná potreba karnitínu pre dospelého je odhadovaná na 150-500 mmol / deň a jeho celkové množstvo v tele 70 kg vážiaceho muža sa odhaduje asi na 100 mmol.

METABOLIZMUS KARNITÍNU

Karnitín ja čiastočne syntetizovaný v tele z esenciálnych aminokyselín lyzínu a metionínu, čiastočne je dodávaný potravou. Tvorí sa vo všetkých bunkách tela. K jeho tvorbe je potrebný vitamín C, B6, niacín a železo. V piatom stupni tejto premeny sa konvertuje deoxykarnitín na konečný produkt, ale len v obličkách, v pečeni a v mozgu. Pre zaujímavosť, skorbut - nedostatok vitamínu C  - je doprevádzaný nedostatkom karnitínu, nakoľko tento vitamín je potrebný k uskutočneniu 3. a 5. kroku premeny jeho biosyntézy. Tak si potom možno vysvetliť vzťah medzi nedostatkom vitamínu C a únavou. Pri nedostatku karnitínu sa tuky nespaľujú a poškodzujú svojou zvýšenou prítomnosťou samotnú bunku.

Zastúpenie karnitínu v potrave je rôzne. Najviac ho obsahuje ovčie mäso, potom jahňacie a hovädzie, menej už bravčové a králičie. Oveľa menej ho je v kuracom mäse, jahňacej pečeni a v kravskom mlieku. Dodávaných stravou musí byť až 75% dennej potreby karnitínu u človeka, zbytok je vlastná tvorba z lyzínu a metionínu v tele.

PREJAVY NEDOSTATKU KARNITÍNU

Pri nedostatku tejto prepotrebnej substancie dochádza k poruche srdcového a kostrového svalstva, k poruche pečeňových funkcií a tiež k následnej poruche mozgu. Asymptomatický typ nedostatku sa prejaví až po zaťažení, či preťažení organizmu. Nedostatok karnitínu môže postihovať viac orgánov, alebo môže byť prítomná len svalovo-dependentná forma.

PRAKTICKÉ POUŽITIE KARNITÍNU V MEDICíNE

Karnitín podstatne zlepšuje prejavy srdcovej nedostatočnosti, zvyšuje toleranciu organizmu na záťaž, snižuje výskyt srdcových arytmií. Tiež zlepšuje stav pacientov po operáciách srdca. Jeho hlavný medicínsky význam je v prípadoch srdcového zlyhávania.

Naopak, kedysi preceňovaný cievy rozťahujúci účinok je v skutočnosti veľmi slabý.

Karnitín dobre ovplyvňuje tiež stavy málokrvnosti, nereagujúce na podávanie železa.

Podáva sa tiež pri parenterálnej výžive (ako infúzie) a priaznivo ovplyvňuje funkcie pečene u chorých s cirhózou.

Zaujímavé je, že hoci sa často diskutuje až preceňovaný "antiobezitný" účinok karnitínu, jeho priamy vplyv na tukové tkanivo nebol vedecky skúmaný.

Substitučná terapia karnitínom sa ukazuje byť dôležitá aj u dialyzovaných pacientoch s poruchami obličiek.

U mužov podporuje karnitín tiež pohyblivosť spermií, čo možno využiť pri liečbe mužskej neplodnosti.

Zvlášť acetyl-Kar pôsobí priaznivo na demenciu a niektoré iné poruchy centrálnej nervovej sústavy. O jeho vplyve na periférny nervový systém je zase veľmi málo poznatkov.

Z jeho hlavnej funkcie vyplýva, že sa osvedčuje dobre u nadmernej svalovej únavy a u časti prípadov chronického únavového syndrómu. Podanie karnitínu potom prispieva k rekondícii takto chorých pacientov.

Karnitín je dôležitou súčasťou výživy u novorodencov, zvlášť tých predčasne narodených. Má priaznivý význam ešte pri retardácii rastu plodu v maternici. U syndrómu respiračnej tiesne súčasné podávanie karnitínu znižuje potrebné dávky kortikoidov. Význam má aj u prípadov náhlej smrti novorodencov. Pozorované je tiež zníženie jeho sérových hladín u epileptických stavov detí.

POUŽITIE KARNITÍNU PRI ŠPORTE

Oblasť prevencie často nejasne hraničí s podávaním karnitínu za účelom dosahovania vrcholových výkonov. Koluje napr. anekdota, že talianski futbalisti vyhrali svetový šampionát v roku 1982 vďaka užívaniu karnitínu.

Mnohí lekári však tvrdia, že karnitín u zdravých jedincov nijak nezvyšuje beta-oxidáciu tukov v tele a zvýšený prívod karnitínu korešponduje potom u zdravých jedine s jeho vyšším následným vylučovaním močom. V skutočnosti sa totiž zvyšuje hladina plazmového karnitínu, ale tento len veľmi neochotne prestupuje do svalového tkaniva, preto je tak populárne podávanie karnitínových prípravkov pred a po tréningoch v posilovniach a fitness centrách veľmi diskutabilné. Pri jednorázovom a dokonca vnútrožilnom podaní nemá karnitín žiadny efekt na "palivový" metabolizmus behom svalového zaťaženia u ľudí. Pri 14-dennom podávaní sa opäť nepotvrdila zmena v obsahu svalového karnitínu pri bioptických vyšetreniach, ani zmena v hromadení kyseliny mliečnej behom cvičenia. Zato koncentrácie plazmatického karnitínu boli dosť zbytočne zvýšené. Keď podávali karnitín u maratóncov 2 hodiny pred štartom, neovplyvnil ani výkon, ani následné zotavenie. Niekoľko ďalších vedeckých prác v tejto oblasti poukázalo na dôležitosť doby, po ktorú je karnitín človeku podávaný. Zistilo sa, že pri akejkoľvek substitúcii karnitínu je jeho vnútrobunkový účinok závislý ani nie tak na dávke, ako na dobe podávania: karnitín potrebuje určitý čas - okolo 3-6 týždňov - k tomu, aby prekonal vnútrobunkovú bariéru a dostal sa z krvi do vnútra svalovej bunky. Až potom sa zvyšuje pozorovateľne tolerancia organizmu na záťaž.

 

RESUMÉ

Karnitín je látka známa okolo 100 rokov. Jej nedostatok v tele človeka je podchytený len niekoľko desaťročí. Má veľký význam pre správnu funkciu srdcového a kostrového svalstva a má mnoho sekundárnych a nepriamych účinkov v tele človeka a živočíchov. Podávanie karnitínu chorým pacientom sa ukazuje ako plne opodstatnené, dôležité je prihliadať jeho dlhodobú substitúciu, a to minimálne 4-6 týždňov, ktoré sú dôležité pre prestup plazmatického karnitínu do vnútra svalovej bunky. Podávanie jednorázových vysokých dávok športovcom pred tréningom alebo pred výkonom nevedie vôbec k želanému účinku, nakoľko karnitín v takom prípade do svalovej bunky neprechádza a nemôže tam teda uskutočniť svoju hlavnú funkciu - spaľovanie mastných kyselín za tvorby energie v želanej zvýšenej miere.

 

Údaje som čerpal z odbornej literatúry a zostručnil pre bežného čitateľa (autor).

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kočnerove výpovede nesedia. Klamal o zmenkách súdu alebo polícii?

Kočnera vypočúvali pre vraždu advokáta Ernesta Valka.

DOMOV

Polícia zatkla Šajgala z kauzy vraždy Jána Kubašiaka

Odsúdeného podnikateľa zatkli v okrese Rimavská Sobota.

Píše Marek Maďarič

Upratovačka nevycestovala, minister zostal (píše Marek Maďarič)

Ak potreboval garancie, mal si ich pýtať aj od Marčeka.


Už ste čítali?