reklama

Niekedy páli aj bez ohňa

Po krátkom čase som sa znovu prihlásil do súťažnej relácie. Bubákov (alebo prašúľ, tiež peniažkov) nie je nikdy natoľko dosť, aby sa človek uspokojil a sedel len tak doma pred telkou. Po asi troch rokoch sporadického sledovania relácie Páli Vám to ? som sa posilnený po rozhovore s kolegom prihlásil zaslaním SMS správy do súťaže aj ja. A tak to všetko začalo ...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)
Obrázok blogu

Niekoľkokrát som na internetovej stránke http://www.joj.sk/pali-vam-to.html vyskúšal hru so slovíčkami. Zakaždým sa mi podarilo nahrať utešenú virtuálnu sumičku bubáčikov a keď som sa o tom rozprával s kolegom v práci, vysvitlo, že aj on má ambície zúčastniť sa v súťaži, len nevie ako to celé uskutočniť. Prelomil som bariéru ostýchavosti a jedného septembrového dňa som odoslal SMS správu s prihlasovacími údajmi na skrátené telefónne číslo 7400 (podrobný návod nájdete aj na internete na adrese www.joj.sk v sekcii Zábava, alebo si stačí pozreť ktorýkoľvek diel relácie). Kolega bol na druhý deň prekvapený, povedal mi len, že ak uspejem, snáď sa prihlási aj on :-)

Do relácie ma pozvali niekedy v októbri. Jednoducho mi zazvonil telefón a pani, ktorá to mala na druhej strane linky na starosti, sa pokúsila so mnou dohodnúť termín nakrúcania. Navrhovala mi síce november, ja som však pre septembrovú účasť v projekte Dr.Quiz konkurenčnej televízie nemohol do konca roka nakrúcať žiadne takéto súťaže. Dohodli sme sa preto, že mi ešte zavolá začiatkom roka 2008.

Milá pani na mňa vôbec nezabudla a už koncom decembra mi volala so správou, že januárové nakrúcanie bude v týždni 7.-11.1, tak som si vybral piatok, aby som nemal problém s cestou naspäť a aby som nemusel ísť na druhý deň ešte do roboty.

Cestu do Bratislavy som spojil s návštevou rodnej Banskej Bystrice vo štvrtok 10.1.2008. Ešte večer som potom prišiel k môjmu ujovi do Rusoviec, kde som prespal, aby som v skorých ranných hodinách započal prípravy. Veď na Kolibe sme sa mali hlásiť už pred 8.00. Ujo ma ochotne odviezol autom na inkriminovaný kopček nad Bratislavou; v to ráno nebolo vôbec príjemne, všade ešte srieň, na teplomeri -1, vozovka ešte klzká.
Usadili nás18-tich do malej miestnosti, postupne nás rôzni ľudkovia prišli oboznámiť so štatútom súťaže a s poradím, v akom pôjdeme po trojiciach nakrúcať. Do prvých trojíc dali ľudí z východu, ktorí to majú cestovne najďalej, posledná trojica pozostávala z Bratislavčanov. Jednotlivé diely sa mali začínať nakrúcať vždy o celej hodine, pričom sa začínalo o 10-tej, takže sme mali všetci kopu času. Stihli sme si vyskúšať v štúdiu sadanie do vysokých kresiel, na neostro uhádnuť pár slov a všetko bolo pripravené. 
V malej miestnosti, kde sme boli od rána prechodne zgrupení, bol aj televízor s priamym 
vstupom zo štúdia, kde sa natáčalo, a tak sme výkony súťažiacich mohli my ostatní 
s napätím sledovať v reálnom čase. Ja som mal ísť do štúdia v tretej várke o 12.00.

Aby som nešiel súťažiť hladný (to sa potom aj zle rozmýšľa), dal som si zhruba o pol dvanástej v bufete akúsi polievku, pričom som sa tam dal do rozhovoru s mladým chlapcom, ktorý mal ísť súťažiť spolu so mnou. Bol z Tornale a počas rozhovoru vysvitlo, že je rovnako doktor ako ja. Bol to niekoľko mesiacov ukončený absolvent medicíny, ktorý nastúpil v Trenčíne na interné oddelenie. Rozhovor nám pri jedle rýchlo uplynul a čas "Č" nastal ...

V štúdiu sme si vylosovali najskôr poradie. Kamoš doktor vytiahol 2, ja 3. Znamenalo to, že pôjdem do kresla ako posledný, keď už budem vedieť výsledok hry oboch súperov. Považoval som to za mikrovýhodu a uisťoval som sa, že zatiaľ to je dobré. Postupne sme sa usadili, prišiel aj komparz a rodinní príslušníci a tiež samotný moderátor Peťo Kočiš.

Priebeh súťaže tu podrobne opisovať nebudem. Dôležité je, že hoci som nemal v štúdiu z rodiny zrovna nikoho, pálilo mi to v porovnaní so súpermi najlepšie a postúpil som do finále s celkom utešenou zdvojnásobenou sumičkou. Moderátor Kočiš zažartoval, že také peniaze určite predstavujú môj mesačný plat, na čom som sa musel v rámci slušnosti zdržať smiechu, ale trochu pochechtávania z mojej strany zrejme mikrofóny aj tak zachytili. (Chudák Kočiš vôbec nemá prestavu o bežných platoch v štátnom zdravotníctve)

Relácia, v ktorej ma môžete zhliadnuť, bude odvysielaná niekedy okolo Veľkej noci medzi 15.15 a 16.00 alebo medzi 18.15 a 19.00 na televízii JOJ . Prezradím len, že finálové slovo som mal pomerne ťažké, takže celková moja výhra nakoniec docielila ten Peťom spomínaný môj mesačný plat. Tak či onak, bubáky mi niekedy vo februári na účet už nabehli a stihol som ich aj rozkotúľať. Ostal mi hrejivý pocit, že mi to občas páli aj bez ohňa :-)

Valerián Valášek

Valerián Valášek

Bloger 
  • Počet článkov:  171
  •  | 
  • Páči sa:  13x

Lekár-rádiológ, 47 rokov. Býva a pracuje na Liptove. Záľuby: Fitness, šach, cestovanie. Zoznam autorových rubrík:  MedicínaPeniazeStravovanieŠachPočítač a softTovarNezmyslyToto nemá chybuSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu