Imigranti v Nemecku

Autor: Valerián Valášek | 3.4.2016 o 19:48 | (upravené 3.4.2016 o 20:37) Karma článku: 7,32 | Prečítané:  1990x

Jeden mladý študent z katolíckej univerzity v Ružomberku ma oslovil cez sociálne siete, aby som sa vyjadril komplexne k situácii ohľadom imigrantov v Nemecku. Položil mi na diaľku súbor otázok, ktoré dnes zaujímajú mladých ľudí.

 

Ako dlho pracujete v Nemecku?

Do Nemecka som sa dostal pracovne v apríli 2012, som tu teda presne 4 roky. Moja pracovná pozícia kvalifikovaného lekára na 90% pracovný úväzok mi umožňuje raz mesačne zhruba na týždeň vycestovať k rodine na Slovensko. Pôsobím v spolkovej republike Sasko, čo je južná časť bývalej NDR na severozápad od českých hraníc. Od roku 2007 sú takmer dorovnané ekonomicko-hospodárske rozdiely medzi bývalou západnou a východnou časťou Nemecka, teda aj platové ohodnotenie je už vo všetkých spolkových republikách veľmi porovnateľné.

Odporúčate mladým Slovákom pricestovať do Nemecka za prácou? Nie je to nebezpečné?   

V Nemecku sú zárobky stále niekoľkonásobne vyššie ako na Slovensku. V mojom prípade 2-3-násobne. Pri dlhodobom usadení sa možno profitovať v starobe z vysokého dôchodku, prepracovaný je aj sociálny systém, kultúra je na úrovni, ktorú môžeme my na Slovensku ešte dlho doháňať. V poslednom čase vyvstáva veľa nejasností okolo otvorenej imigračnej politiky Nemecka, ktorú propaguje najviac spolková kancelárka Angela Merkelová. Za rok 2015 sa prevalila cez nemecké hranice obrovská imigračná vlna, väčšina týchto "bežencov" z Ázie a Afriky tu hľadá konečné pôsobisko, menšie percento z nich sa dožaduje k rodinám vo Švédsku, Dánsku alebo v štátoch Beneluxu. Slovákovi, ktorý chce pricestovať za prácou sezónne alebo na dlhšiu dobu, nehrozí zatiaľ vážnejšie nebezpečenstvo. Treba splniť len zopár formalít podľa typu zamestnania, ovládať nemčinu na príslušnej úrovni a nájsť odvahu zrealizovať svoje plány.

Predstavujú podľa Vás imigranti nebezpečenstvo?  

Do krajiny sa na otvorenú výzvu nemeckej spolkovej kancelárky len za minulý rok dostalo dobre cez milión ľudí, ktorí žiadajú o azyl. Situácia sa začala v poslednom období vyostrovať hlavne v spolkovej republike Bavorsko, kde je vedúcou politickou stranou kresťansko-sociálna únia (CSU), najväčší koaličný partner vládnucej CDU. Ministerprezident Bavorska Horst Seehofer sa dostáva stále do väčších sporov s Angelou Merkel, ktorá nemá z Berlína taký prehľad o vážnosti situácie okolo migrantov, ako on pri hraniciach s Rakúskom. Píšu o tom aj miestne noviny Spiegel. Pravicová koalícia CDU-CSU stráca v mnohých spolkových krajinách dôležité percentá, a to na úkor ľavicovej SPD alebo stále mocnejúcej nacionálnej AfD. Tá vznikla ako reakcia na prisťahovaleckú politiku vlády len začiatkom roka 2013 a stúpa v poslednej dobe na preferenciách podobne ako na Slovensku strana Mariána Kotlebu. Migranti samotní sa vyfarbili napr. na Silvestra v Kolíne, nehovoriac o stúpajúcom počte znásilnení školáčok a mladých žien, o tomto sa ale nemeckí občania dozvedajú z médií až s odstupom času a sú im podávané len strohé informácie. Angela Merkel organizuje pre azylantov integračné kurzy, ktoré boli spočiatku plánované v trvaní 6 mesiacov, teraz sa našli kapacity až pre 9-12 mesačné kurzy. Po nich by mala byť čerstvým azylantom ponúknutá práca a kto nebude mať opakovane záujem sa začleniť do pracovného procesu, bude vraj vyhostený z krajiny, to je však zatiaľ hudba blízkej budúcnosti. Zatiaľ poberajú imigranti zhruba 350,- € mesačnú dávku sociálnej pomoci na hlavu.

Mám tu kolegu-lekára, ktorý pochádza zo Sýrie a je to Kurd. Pracuje tu už 10 rokov a presvedčil ma, že práve Kurdi sú vysoko inteligentný národ, ktorý okrem rodného jazyka musí ovládať aj arabčinu a často aj iné jazyky indoeurópskej a arabskej jazykovej skupiny. V minulom roku pricestovala na jeho pozvanie aj rodina jeho sestry, ktorá sa zachránila pred náborom mladých chlapcov do sýrskej armády. Kolega dokázal rok živiť z platu zástupcu primára vo svojom 5-izbovom byte 9 ľudí, po roku si tá jeho sestra zohnala vlastný 4-izbový byt a práve vďaka vysokej sociálnej podpore ho jej 4-členná rodina dokáže zaplatiť a ešte im ostane aj na stravu a oblečenie. Podotýkam, že švagor môjho kolegu je už 6 mesiacov na integračnom kurze a ich deti chodia do škôl s výučbou nemčiny, za ten čas všetci výrazne pokročili.

Koľko národov sa skrýva pod pojmom "imigranti" a aký je ich vzájomný postoj voči sebe? 

Keby išlo skutočne len o imigrantov zo Sýrie, unikajúcich pred nezmyselnou vojnou, tak by doteraz zrejme neboli zaregistrované vypuklejšie problémy. Viac ako dve tretiny žiadateľov o azyl však tvoria ekonomickí utečenci z Pakistanu, Afganistanu, Líbye, Alžírska a Maroka, tiež z Balkánu, sporadicky Afričania zo Somálska alebo iných krajín. Tým narastá rapídne počet "bežencov" a miestne úrady ich nevládzu náležite spracovať. Organizované skupiny v stredomorí sa živia pašeráctvom ľudí, vystavujú im falošné sýrske pasy a "beženci" sa tak stávajú jednou bezmennou masou, ktorá uniká náležitej kontrole na hraniciach Šengenu. Nehovoriac o tom, že rada z nich sú bývalí alebo aj budúci stúpenci teroristov z islamského štátu a tvoria tak potencionálne nebezpečenstvo pre celú Európu. Najobávanejší sú Marokánci a Alžírčania pre svoje prchké povahy a schopnosť zabodnúť trebárs aj nožom kohokoľvek na ulici hoc len pri banálnej potyčke. Kurdi samotní sa často oprávnene boja vychádzať do ulíc a hlavne vo veľkých mestách sa nestačia diviť, že unikaním pred vojnou sa dostali do multikulturálneho prostredia, kde si opäť nemôžu byť ničím istí. Tak vzniká nielen multikulturálne, ale aj mnohonáboženské prostredie a nemusím zdôrazňovať, že hlavne tí najradikálnejší moslimi považujú sami seba za nadradenú skupinu, ktorá má právo zavádzať svoje zvyklosti všade na svete, šliapať po iných kultúrach a v neposlednom rade krvavo presadzovať svoju dominanciu. To sú všetko vážne hrozby do budúcich desaťročí.

Aký je Váš osobný postoj ku imigrantom? Boli ste svedkom nejakého útoku, príp. znásilnenia?

Ja osobne žijem v malom mestečku s 20.000 obyvateľmi, do ktorého bolo prijatých asi 1000 imigrantov. V susednom Chemnitz, treťom najväčšom saskom meste, ich však bežne vídať na uliciach v hlúčikoch, vďaka štedrej sociálnej podpore sa hlavne mladí ľudia radi vyvážajú v električkách a skúšajú hranice toho, kam až môžu zájsť. Sú značkovo oblečení, moderne vystrihaní, vídať ich so smartfónmi, radi navštevujú turecké predajne kebabov alebo posedávajú na ulici. Miestni obyvatelia si ich veľmi nevšímajú, poniektorí "beženci" sa však prejavujú nevhodným, neetickým, provokačným, až morálku narúšajúcim správaním. Nie je výnimočné, že títo mladí žiadatelia o azyl navštevujú plavárne a kúpaliská, kde svojim neprístojným správaním v bazénoch a šatniach ohrozujú miestnych obyvateľov. Čím väčšie mesto, tým väčšia koncentrácia azylantov a tým viac problémových udalostí. Osobne som nebol svedkom žiadneho útoku alebo znásilnenia, množstvo videomateriálu na internete a sporadické články v miestnej tlači vypovedajú však pravdivo a dostatočne o ich nevyspelosti. Sám za seba zaujímam k imigrantom zatiaľ neutrálny postoj, uvedomujem si, že aj ja som svojim spôsobom "Gastarbeiter".

Prichádzajú len moslimovia alebo aj kresťania? Aké sú vzťahy medzi nimi?

Ako som už spomínal vyššie, prichádzajú aj moslimovia, aj kresťania. Kurdi tvrdia, že v Iraku, v Turecku aj v Sýrii dokázali nažívať dlhé desaťročia v integrite moslimovia, kresťania, židia, pravoslávni a nikto si neuvedomoval náboženské rozdiely. Každý chodil na svoje bohoslužby, navzájom si pomáhali, spolu hrali futbal a okrem diktátorskej politiky rodiny Assadovcov im nechýbalo napríklad v Sýrii nič. Odpor voči Assadovej politike však neskončil tak ako v Československu nežnou revolúciou, konflikty sa stali živnou pôdou aj pre rozpory jednotlivých moslimských frakcií (sunniti x shiiti) a keď sa do sporov zamiešali demokrati z USA, zrodil sa doteraz trvajúci vojnový konflikt. Bojujúcich strán v Sýrii je veľa, zbombardovaných území ešte viac a civilisti trpia náletmi tureckých, francúzskych, amerických, ale aj ruských stíhačiek, v neposlednom rade ich terorizuje ISIS a ohľaduplná nie je ani sýrska armáda. Títo ľudia si zaslúžia azyl, bez ohľadu na vierovyznanie. Nie však ekonomickí prišelci z iných regiónov.

Je podľa Vás možné, aby fungovala multikulturálna spoločnosť? 

Multikulturálna spoločnosť, to je taký zlepenec, ktorý v Nemecku existuje už viacero desaťročí. Je známe, že ešte v 60.-tych rokoch minulého storočia sa integrovala do Nemecka početná turecká menšina, v 80.-tych a 90.-tych rokoch vojnoví utečenci z bývalej Juhoslávie, zakaždým vznikali problémy, tie sa však dali zvyčajne za pochodu riešiť. Či už na základe týchto skúseností alebo na základe tlaku Západu sa rozhodla Angela Merkelová začiatkom roku 2015 predniesť svoju do dejín vstúpivšiu pozvánku imigrantom, dnešná situácia tak zaznamenáva najvyšší populačný nárast v BRD za posledných 22 rokov. Ideálne by bolo, keby sa túto prisťahovaleckú vlnu podarilo rýchlo zaintegrovať podľa ekonomicko-hospodárskych požiadaviek spolkových krajín, mnohí odborníci však ostávajú voči tejto možnosti skeptickí a poukazujú len na dobre načasované napĺňanie Kalergiho plánu a Torontských protokolov zo začiatku, resp. polovice minulého storočia.

Ako vidíte situáciu? Je vyhliadka do budúcnosti pozitívna alebo skôr negatívna, čo sa týka imigračnej politiky?

Angela Merkel aj Brusel sú podľa posledných stanovísk stále proimigračne naladení. Ťažko povedať, čo je pozitívne a čo negatívne. Dobre to vystihol nedávno maďarský premiér Viktor Orbán vo svojom prejave, kde povedal "Nemáme kamenné srdcia, ale ani kamenné mozgy." Ja osobne som toho názoru, že chod dejín sa musí vyplniť tak, ako bol už v minulosti prorokovaný napr. Nostradamom alebo spísaný v biblickom Zjavení Jána. Som determinista a z tohto hľadiska neverím, že tok času a chod dejín sú nejaké náhodné udalosti. Teraz sa len deje presne to, čo sa v danom historickom období má diať.

Aký je postoj politikov ku prijímaniu imigrantov? Sú všetci jednohlasne za prijímanie?

Časť tejto otázky som zodpovedal pri tretej otázke, časť pri predošlej. Nepanuje žiadna zhoda, imigračná politika je v súčasnosti najviac diskutovanou otázkou v EU, zatienila asi aj Grexit.

Aký je postoj nemeckých občanov ku imigrantom?

Ľudia sú vo všeobecnosti na Západe veselej povahy a zmierliví. Preto na začiatku najväčšej prisťahovaleckej vlny začiatkom roka 2015 panovala tzv. "Willkomen"-nálada. Hlavne mladí ľudia čakali na železničných nádražiach s transparentmi "Vitajte v Nemecku a cíťte sa tu ako doma".

Už roky sa tu však formovalo aj hnutie proti islamizácii, tzv. Pegida, ktorá má rôzne odnože podľa rôznych miest, v Berlíne sa nazýva Begida, v Lipsku Legida, v Chemnitz Cegida a podobne. Nutno zdôrazniť, že nejde o hŕstku ultrapravičiarov, ale o celkom slušný počet bežných občanov, ktorí proste nesúhlasia, aby im vlastná vláda rozkazovala, že sa musia podriadiť dobrovoľne čiastočnej islamizácii spoločnosti. Dôvody poznáme aj z našich médií, hoci sa o nich hovorí len stručne a druhorado. Konajú sa rôzne protestné pochody hlavnými ulicami, monitorované nemeckou políciou; hnutie vykazovalo rôznorodú aktivitu počas rôznych období, podľa toho, ako silne bolo potláčané alebo prehliadané.

Boli za poslednú dobu nejaké protesty občanov Nemecka proti imigrantom? 

Hlavne v poslednej dobe sa protesty v médiách menej dostávajú do pozornosti. Rozhlasové správy teraz spravidla začínajú informáciami o bruselskom atentáte, nejaké väčšie pochody v nemeckých mestách si teraz nevybavujem. Situácia však ešte môže kulminovať, ak sa naplní prianie Bruselu a južná Európa otvorí hranice pre ďalšiu imigračnú vlnu. To by mnoho nemeckých občanov už asi len tak ľahko nestrávilo. Zaujímavé je, že názorovo sa občania výrazne pólujú, popri pravicovej Pegide a nacionálnych tendenciách pod vedením AfD sa sformovala aj početná skupina ultraľavičiarov, ktorí koncom minulého roka zorganizovali práve proti Pegide silnú demonštráciu v Lipsku, pričom na uliciach vybuchovali petlice a horeli kontajnery a autá. Hlavne začiatkom roka sa po silvestrovskom Kolíne sformovali vo viacerých nemeckých mestách silné jednotky "domobrany" z radov miestnych dobrovoľníkov, tzv. Burgerwehr, ktoré vzali na chvíľku situáciu pod vlastnú kontrolu a prášili neprispôsobivým azylantom kožuch na ulici pri pokusoch o znásilnenia alebo lúpeže. Boli však rýchlo postavené mimo zákon a dané na starosti polícii.

Aký je postoj nemeckej vlády k nevôli nemeckých občanov ?

Angela Merkelová si aj napriek mierne klesajúcim preferenčným percentám pre CDU veľkú hlavu z vnútroštátnej situácie nerobí. Všetko tak ostáva na pleciach spolkového ministra vnútra Thomasa de Maiziére, ten sa potáca ako strom vo vetre, raz naľavo, raz napravo a snaží sa zahladiť problémy do stratena. Polícia sa pri silvestrovských útokoch v Kolíne ukázala ako bezzubá, boli aj názory, že situácia bola účelovo podhodnotená a ľudia vystavení zámerne riziku. Aj tu platí porekadlo "Psy štekajú a karavána ide ďalej", aspoň to si myslia v Bundestagu. Krajinné voľby v niektorých spolkových republikách pred mesiacom naznačili tendencie pred spolkovými voľbami, ktoré sa budú konať budúci rok. Ako som už spomínal, vzrastá vplyv SPD a pomerne novozaloženej AfD. Politickí analytici sa čudujú, že nemeckí vládni predstavitelia z radov CDU nemenia priveľmi rétoriku a ostávajú naladení striktne proimigračne. Asi dúfajú, že podporu ich skalných voličov to výrazne nenaštrbí.

Pán Richard Sulík sa u nás ako expert na európsku politiku vyjadril, že Angela Merkelová si je vedomá svojej politickej smrti a koná na poslednú chvíľu tak, ako bola naprogramovaná "zhora" tlakmi lobistických skupín.

Prorok Nostradamus zas predpovedal, že "Moslim začne vzťahovať ruku k darom Európy a zodpovedný politikus nebude za svoje činy pykať." 

Blízka budúcnosť čoskoro ukáže, kto drží tromfy v rukách.

(otázky kládol mladý študent katolíckej univerzity, budúci učiteľ)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

SVET

Šoky, nefunkčné lepidlo a Trump. Ako Rakúsko už deväť mesiacov volí prezidenta

Z víťazstiev sa už tešili, rozhodne sa až teraz.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?