Aš a trocha aj Sokolov

Autor: Valerián Valášek | 27.6.2012 o 7:07 | Karma článku: 6,99 | Prečítané:  635x

V jednu peknú nedeľu som sa vydal na návštevu blízkeho českého pohraničného mesta Aš. Samotné mesto je pomerne malé s nízkym počtom obyvateľov, niekoľko jeho pozoruhodností možno poľahky spočítať na prstoch dvoch rúk. Čím je teda také výnimočné? Kto by nevedel, tak ide o najzápadnejšie položené české mesto, v blízkosti hraníc s Nemeckou spolkovou republikou, odkiaľ je dosť blízko jednak do slobodného štátu Sasko, ako aj do Bavorska.

 

Na úvod umiestňujem mapku centrálnej časti mesta Aš, kde som červenou líniou znázornil dvojkilometrovú trasu od Poštovního náměstí k rozhľadni nad mestom:

mapka

Svojho štvorkolesového tátoša som odstavil teda na Poštovním náměstí - navigácia mi ukázala možnosť parkovania v blízkosti centra práve na tomto parkovisku, ktoré nie je platené ani strážené, minulú nedeľu popoludní bolo dokonca takmer prázdne. Hneď z auta som uvidel prvý foto objekt, a to fontánu na Rybniční ulici, bolo práve okolo 14:10 hod.

fontana

pri pošte

Nakoľko som si mapku mesta pozrel pred príchodom len zbežne na internete, nezapamätal som si presne smer ďalšieho možného putovania a okľukou cez Jiráskovu a naspäť na Kamennú sa mi podarilo zachytiť dva dôležité dôkazové materiály – vstupy do budov mestského úradu a polície, zakaždým s názvom mesta na dverách.

kombi

V neďalekej Geipelovej bolo ticho, po stredoškolákoch cez víkend ani stopa.

Spšt

Kto by chcel ale priamo k historickým pamiatkam, nech sa vydá rovno Moravskou na Mikulášsku a príde popri bytovkách k múzeu. Podotýkam, že v nedeľu je tam otvorené len medzi 10.00 a 14.00, čo som ja už nestihol, preto som si asi najkrajšiu budovu v meste odfotil len obďaleč spoza oplotenia.

Museum

Hneď po pravej strane Mikulášskej ulice od múzea smerom na východ sa medzi bytovkami vyníma prestavaný kostol z 19. storočia.

kostol

Popri kostole sa dá prejsť až na Štefánikovu ulicu, kde začína radovka rodinných domov. Táto sa stáča severne a na jej konci pred výstupom na miestny kopček s rozhľadňou sa vyníma naozaj krásny domček miestneho kriminalistu s ešte krajšie upraveným trávnikom mestského pozemku, o ktorý sa osobne stará. Asi 42-ročný príslušník SNB mi po odfotení jeho príbytku vyšiel v ústrety s otázkou, čo na neho chystám, „jestli ne loupež“. Odvetil som mu pražskou češtinou v duchu aj priamo, že nie a on po zhliadnutí mierumilovného výrazu v mojej tvári mi prezradil, že dom postavil za 6 rokov s nebohým otcom a že sa ho pokúsili už 2-krát vykradnúť, ale dlhoprstí boli zakaždým prikrátki.

domeček

Smerom na severovýchod od tohto miesta za začína pomerne „normálne“ stúpanie kolmo nahor pomedzi husté stromoradie. Popri cestičke sa nachádza niekoľko pamätných obeliskov, k dokumentácii jeden z nich:

obelisk

Rozhľadňa je dominantou vŕšku a poskytuje výhľad na všetky svetové strany z niekoľkých podlaží; točité schody vnútri sú stavené ale v natoľko strmej špirále, že sa mi nepodaril jediný dobrý záber srdca stavby.

rozhladna kombi

vyhlad 1

vyhlad 2

vyhlad 3

Akýsi udýchaný deduško s megaobjektívom v ruke za mojim chrbtom si funiac ako lokomotíva statočne odpľul dole z najvyššej etáže rozhľadne, len čo dorazil k píku, zapálil si cigaretku a skúmal, čo sa bude dať dobre fotiť. Vtedy som si uvedomil, že ak som doteraz nepocítil nedostatok kyslíka pri svojej kondičke, tak načim asi práve opustiť zadymené stanovisko a cca za 20 minút cestou naspäť, brzdiac nadol kopčekom trénovaným štvorhlavým stehenným svalstvom, som sa vrátil dumajúc nad udalosťami pracovného týždňa až ku svojmu autu. Minul som pritom reštauráciu u Sluníčka aj u Radnice a nakoľko ešte neodbilo štyri, tak som sa uspokojil len s priebežnou konzumáciou pol litra čistej H2O.

restika 1

restika 2

Chuťové poháriky som uspokojil až na ceste naspäť do Saska, kde momentálne pracujem. Na hraniciach som navštívil rodinnú českú reštauráciu, kde som si za 5€ objednal neskutočne lahodnú sviečkovú s knedlíkmi, brusnicami a šľahačkou. Reštika je otvorená aj v nedeľu až do 22.00, niekoľko okolitých obchodov s potravinami a rozličným čínskym tovarom tiež nejavilo o pol piatej popoludní vo sviatočný deň známky záverečnej.

hranica 1

obrus

chutovka svieckova

Vo svojom prechodnom bydlisku v malom nemeckom mestečku Auerbach som si pripravil predom tento blogový článok a čo okolnosti nechceli, ešte v ten istý deň som sa ocitol u susedov znova. Môj český kolega, ktorý sa vracal z víkendu vlakom z Prahy, omeškal totiž posledný spoj zo Sokolova do Saska, tak som meral 55 km nočnú cestu cez Klingenthal, kde som zdokumentoval pri odbočke do kedysi prísne strážených lesov o 20.30 hod túto pohraničnú tabuľu:

hranica 2

O 21.00 sa mi podarilo na nádraží v Sokolove zachytiť Vogtland „Expres“, ktorý až v ranných hodinách odchádza na svoju pravidelnú trasu cez Krušné hory.

Vogtland "Expres"

Z Nemeckej spolkovej republiky celkom nepravidelný spravodajca MUDr. Valášek.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

SVET

Šoky, nefunkčné lepidlo a Trump. Ako Rakúsko už deväť mesiacov volí prezidenta

Z víťazstiev sa už tešili, rozhodne sa až teraz.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?